Nadšenie pre inovácie získal v Izraeli, kde pôsobil ako ekonomický diplomat. V tom období sa začal zaoberať inovačnými politikami a tým, ako by mali štáty, ale tiež mestá a regióny napomôcť rozvoju inovatívnych projektov. Peter Kolesár z medzinárodnej konzultačky CIVITTA si myslí, že z Košíc by sa do päť rokov mohlo stať druhé Tartu, ktoré je jedničkou v inovatívne vyspelom Estónsku.

„Izrael je startupová krajina známa tiež špičkovou vedou a výskumom. Zaujalo ma najmä to, akým spôsobom tamojšia verejná správa pristupovala k podpore inovácií a startupov. Rovnako ma nadchla podnikavosť samotných Izraelčanov,“ spomína Peter Kolesár, ktorý v súčasnosti vedie slovenskú pobočku medzinárodnej konzultačnej spoločnosti CIVITTA. Tá hrá dôležitú úlohu pri podpore domáceho inovačného ekosystému.

Za kľúčový predpoklad úspešnej spolupráce považuje dôveru. „V ekosystéme musia byť vzťahy aktérov založené na vzájomnej pomoci. Žiadna zo strán pritom neočakáva protihodnotu, naopak záujem celku má prednosť pred záujmami jednotlivcov.“ V prípade inovačného ekosystému sú účastníkmi výskumné a vývojové inštitúcie, zástupcovia akademickej sféry, ale tiež verejná správa, korporácie a začínajúce firmy - startupy. Svoj význam tu majú aj podporné organizácie. „Podobne ako v prírode, synergiu nie je možné dosiahnuť umelo. Môžeme len vytvoriť podmienky na to, aby aktéri spolupracovali, navzájom si dôverovali a sledovali spoločný cieľ.“

Startupy pomôžu vyriešiť mestské výzvy

Zvýšený záujem o startupy na strane samosprávy je citeľný najmä v poslednom desaťročí. Peter hovorí, že spolupráca so startupmi môže priniesť mestu dva veľké benefity. „V prvom rade tu vzniká priame prepojenie medzi problémom a jeho riešením. Mesto získa prístup k inováciám, technológiám a zaujímavým nápadom.“ 

Druhou výhodou je, ak sa spôsob, akým startupy pristupujú k riešeniu problémov a výziev, dostane do myslenia zamestnancov samosprávy. Prednosťou startupového myslenia je tzv. lean prístup, teda získanie spätnej väzby v čo najkratšom čase a pri minimálnych nákladoch. „Rýchle vytvorenie prototypu, jeho okamžité otestovanie a iterácie podľa potrieb zákazníkov, ktorými sú v prípade mesta jeho obyvatelia. Práve komunikácia so zákazníkom – občanom umožní overiť realizovateľnosť ešte predtým, ako sa investuje veľký objem peňazí do riešenia,“ vysvetľuje Peter.

Na Slovensku už existujú prvé úspešné príklady, ako sa môžu riešiť mestské výzvy agilným spôsobom. Program Challenger Urban Creative v rámci projektu Košice 2.0 je jedným z nich. „V minulom roku bol víťazom programu startup eZelené mesto, ktorý sa zameriava na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Vďaka akceleračnému programu sa z korporátnych klientov a individuálnych zákazníkov preorientovali na mesto a svoje riešenie momentálne testujú a rozširujú na širšie spektrum budov, ktoré má mesto v správe.“

Aby inovačný ekosystém fungoval

Čo je teda potrebné urobiť, aby bola spolupráca mesta a startupovej scény úspešná? V každom fungujúcom lokálnom inovačnom ekosystéme hrá dôležitú úlohu mesto, a to najmä v podpore podnikavosti. To si ale vyžaduje určitú zmenu myslenia. „Napríklad startup si nemôže dovoliť investovať prostriedky, energiu a čas do niekoľko ročného procesu verejného obstarávania, aby mohol napríklad s mestom spolupracovať. Na druhej strane je ideálnym partnerom pri pilotovaní riešenia, teda jeho vylaďovaní v úvodných štádiách vývoja a pri minimálnych nákladoch. Je to jeho výhoda oproti veľkej firme.“

Ďalším krokom, ktoré musí mesto urobiť, je rýchlo a správne identifikovať tie problémy, ktoré reálne ľudí trápia a spolupráca so startupom tu môže mať pozitívny dopad. „Mesto musí pravidelne vysielať signály, že je otvorené spolupracovať nielen s komunitou inovátorov v súkromnej sfére, ale napríklad aj s výskumníkmi z akademického prostredia. A potom sa začnú diať dobré veci,“ dodáva Peter.

Zdroje nápadov sú na univerzitách

Košice majú obrovskú výhodu v tom, že sú univerzitným mestom. „V univerzitách sa koncentruje talent rôzneho zamerania. Zároveň je tu veľa IT firiem a niekoľko kľúčových zástupcov ťažkého priemyslu, ktorí sú z pohľadu startupov potenciálnymi klientmi a investormi.“ To, čo Košiciam, ale aj iným slovenským mestám chýba, je podľa Petra zásobáreň nápadov. „Aby sme mali povedzme desiatku úspešných firiem, potrebujeme stovky projektov a tisíce nápadov. Priestor je napríklad na univerzitách, v radoch študentov.“ Jedným dychom dodáva, že vzdelávanie k podnikavosti by malo byť súčasťou všetkých stupňov vzdelávania. „Vychovávať študentov, ktorí dokážu nápady pretaviť v konkrétne iniciatívy, bez ohľadu na to, či budú ďalej pôsobiť v súkromnej, štátnej alebo neziskovej sfére. Ak sa toto bude diať, košický ekosystém sa čoskoro bude môcť priblížiť ekosystému v estónskom meste Tartu. To je síce o polovicu menšie, no dokáže pritiahnuť talenty nielen z celého Pobaltia, ale aj z krajín mimo EÚ.“

Ako sa z nápadu stane úspešný startup?

„V prvom rade je to silný tím. Zakladatelia alebo autori nápadu sú tí, ktorí doň musia vložiť prvotnú energiu a definujú celý proces, ktorý bude nasledovať,“ odpovedá Peter. Ďalším dôležitým elementom je podporná infraštruktúra. „V momente, keď sa s ideou začne pracovať, by sa k slovu mali dostať pomocné mechanizmy — tie ju z fázy prototypu, ktorý nemusí byť ani plne funkčný, dostanú do etapy získania spätnej väzby od zákazníkov, uvedenia na trh a prípadného získania investície. Jedným z takýto nástrojov je aj akcelerátor.“

Challenger Urban Creative je unikátny v tom, že dokáže do Košíc pritiahnuť talenty z celého regiónu, aj spoza hraníc Slovenska. „Tento akceleračný program podoruje a rozvíja projekty, ktoré sú vo fáze validácie. Posúva ich ďalej a pomáha im reagovať na skutočné potreby cieľového trhu, ktorým je v tomto prípade mesto. Vyzývame firmy, aby riešili priamo výzvy mesta Košice. Vzniká tak jedinečná synergia medzi mestom a aktérmi inovačného ekosystému, ktorej výsledky sa prejavia zvýšením kvality života Košičanov.”

Peter Kolesár bol hosťom aj v našom podcaste grant UP. Vypočujte si Podcast 28 | Peter Kolesár: Potrebujeme akcelerovať podnikavosť na školách a prepojiť zmenu zdola s reformami.

Re-publikácia článku z webu kosice2.sk

---