Európská únia je čoraz viac naklonená smerom k vodíkovej energii. Za posledných 5 mesiacov Paríž a Berlín ohlásili národné stratégie v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktoré smerujú k väčšiemu počtu ich priemyselných odvetví smerom k vodíkovej energii. Nemecko a Francúzsko vodík považujú za zásadný nový zdroj energie na splnenie svojich európskych ambicióznych klimatických cieľov. Obe tieto krajiny sa výrazným spôsobom o vodík zaujímali a snažili sa diskutovať aj v Európskej komisii o francúzsko-nemeckých plánoch pre projekt „gigatováreň na vodík“ ako pomoc dodávkam vodíka sebe a svojim susedom.

To ako funguje vodík je pomerne jednoduché. Aby sme z neho mohli vyrobiť elektrinu, skombinujeme plynný vodík s kyslíkom v palivovom článku. Tento jav uvoľňuje elektrický prúd a malé množstvo tepla. Jediným odpadom je voda – nie skleníkové plyny alebo škodlivé výpary, ako napríklad fosílne palivá, ktoré narúšajú klímu.

Analytici odhadujú, že do roku 2050 by asi až 24 % svetovej energie mohlo pochádzať z vodíka.

Ekologické palivo. Modrý, či zelený vodík ?

Problémom číslo jeden je spôsob získania vodíka. V súčasnosti sa väčšina vodíkového paliva v Európe vyrába zo zemného plynu – takzvaného „modrého vodíka“. To zahŕňa zahrievanie zemného plynu na vysoké teploty, aby sa chemicky oddelil vodík od metánu. Tento „modrý“ vodík sa potom môže načerpať do palivového článku na výrobu elektriny. Tento viacstupňový proces produkuje emisie uhlíka a má vysoké náklady.

„Zelený“ vodík, ktorý sa stáva čoraz viac populárnejší využíva obnoviteľnú energiu, najčastejšie z veterných, slnečných alebo iných zelených zdrojov. Následne sa vyrába vodík elektrolýzou, čo je efektívna reakcia vodíkových palivových článkov. Zelený vodík upútal pozornosť Európy.

Prechod na vodík založený na obnoviteľných zdrojoch sa vo všeobecnosti považuje za budúcnosť energetiky, dopravy a priemyslu ako takého.

Gigatováreň na vodík

Francúzsko-nemecký „gigafactory“ plán počíta s investíciou 1,5 miliardy EUR s ostatnými členmi EÚ na „dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu“. Nemeckí a francúzski ministri financií o tom rokovali na septembrovom stretnutí a podľa hovorcu francúzskeho ministerstva financií teraz prebiehajú rozhovory na technickej úrovni.

Francúzsko aj Nemecko zároveň vyvíjajú tlak na svoje priemyselné odvetvia, aby sa postupne dekarbonizovali. V roku 2019 začalo Francúzsko hlasovať o klimaticko-energetickom balíku, ktorý pravdepodobne povedie k zatvoreniu jeho uhoľných elektrární do roku 2022.

Nemecká vláda súhlasila s úplným vypnutím energie z uhoľnej energie do roku 2038, pričom v roku len v roku 2019 spotrebovala 39 miliónov ton .

Politika ukončujúca jadrovú energiu do roku 2022, odštartovala viaceré zmeny.

Oceliarsky podnik thyssenkrupp a výrobca automobilov Volkswagen ohlásili ciele dekarbonizácie. V otvorenom liste z júna 2020 do Bruselu 14 európskych podnikateľských združení vyzvalo, aby stratégia EÚ v oblasti vodíka uprednostnila investície, ktoré pomôžu dekarbonizovať priemysel.

Investície krajín do vodíka

Francúzsko v septembri oznámilo, že do roku 2030 investuje 7 miliárd EUR na pomoc francúzskemu priemyslu pri dekarbonizácii, zatiaľ čo Nemecko poskytne 600 miliónov EUR v rokoch 2020 až 2023 na urýchlenie novej vodíkovej technológie a jeho umiestnenia na trh.

Peniaze však nie sú jediným problémom. Podľa Kirsten Westphal z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti, musí EÚ už teraz premýšľať o ďalších krokoch potrebných na rozmach vodíka. „Nejde len o technický a ekonomický problém, ale aj o regulačný politický problém,“ uviedla. „Tieto dve dráhy sa musia vyvíjať paralelne.“

Napríklad EÚ bude potrebovať nariadenia na harmonizáciu cezhraničnej prepravy vodíka pomocou existujúcej plynovej infraštruktúry. V súčasnosti to nie je povolené, prípadne iba v určitých koncentráciách, v závislosti od krajiny.

Napokon je tu stále možnosť využitia jadra ako zdroja energie. Nemecko uprednostňuje výrobu zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov, napríklad z veternej alebo solárnej energie. Vo svojej stratégii Francúzsko uvádza iba „dekarbonizovaný“ vodík – necháva otvorené dvere pre 18 francúzskych jadrových elektrární, ktoré by mohli napájať elektrolyzéry.

Podľa správ nemeckých médií, štátny tajomník nemeckého ministerstva hospodárstva a energetiky na nedávnej virtuálnej konferencii o vodíku, ktorú usporiadalo nemecké predsedníctvo EÚ, úplne vylúčil atómovú vodíkovú energiu.

Konkurencia mimo Európy

Trend smerom k vodíku má geopolitický aj environmentálny charakter. Európsky sektor solárnych panelov bol v roku 2013 prekonaný lacným čínskym dovozom, ktorý vážne poškodil európsky priemysel solárnych panelov.

Čína a ďalšie krajiny dnes tiež prechádzajú na vodík. USA nedávno oznámila investíciu do vodíka pre nákladné vozidlá v hodnote 100 miliónov dolárov. Takýto vývoj pomáha riadiť aj novú európsku spoluprácu v oblasti vodíka.

V Nemecku národná stratégia „celkom správne uvádza, že vodík musíme chápať ako spoločný európsky projekt,“ uviedol René Röspel, spravodajca vedeckej skupiny sociálnych demokratov v Spolkovom sneme.

V Paríži tento krok privítal aj Michel Delpon, predseda študijnej skupiny pre vodík vo francúzskom parlamente, ktorý uviedol, že potenciálne partnerstvo môže pomôcť obom krajinám odraziť silných medzinárodných konkurentov v oblasti vodíkovej energie.

Nemecký minister financií Peter Altmaier, v úvodníku vo Frankfurter Allgemeine Zeitung , povedal, že chce, aby Nemecko bolo číslo jedna vývozcu vodíka. Taktiež poznamenal: „Naši konkurenti nespia.“

Európska aliancia pre čistý vodík:

Európska únia, predstavitelia priemyslu, zástupcovia občianskej spoločnosti spoločne s národnými a regionálnymi ministrami, ako aj Európska investičná banka s cieľom pomôcť pri rozvoji vodíkovej stratégie, spoločne zakladajú Európsku alianciu pre čistý vodík. Hlavnými cieľmi je výroba, ale aj skladovanie vodíka za pomoci obnoviteľných zdrojov energie.

Ako skonštatovala Európska komisia: „Aliancia zriadi investičný portál pre rozširujúcu sa výrobu a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ. “

---

---