Ivan Pezlár, ktorý sa Eurofondom venuje prakticky nepretržite od roku 1993. Nie je výskumník a ani sa nepodieľa na písaní projektových žiadostí. Jeho špecializáciou je financovanie vedy, výskumu, inovácií a poskytovanie poradenstva v týchto oblastiach. To znamená, že radí ako nájsť tú vhodnú schému pre financovanie projektového zámeru. Jeho úlohou je aj vyhľadávať potenciálnych partnerov a upozorňovať na prípadné „finančno-ekonomické“ úskalia, ktoré číhajú pri realizácii projektov.

Z rozhovoru s ním vám prinášame niekoľko „podpultových“ a zrozumiteľne vysvetlených informácií, ktoré vám pomôžu v úspechu pri financovaní z rámcového programu EÚ pre vedu a výskum na roky 2021 až 2027. Jeho názov je Horizon Europe.

Vypočujte si podcast s Ivanom Pezlárom Podcast 09 | Kde hľadať výzvy Horizon Europe?, kde sa dozviete ešte viac zaujímavých informácií, než sme obsiahli v tomto článku.

Pôsobíte na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ale zároveň ste ešte do konca roka 2020 pôsobili ako národný expert pre Horizont Európa. Vaša profesná cesta je však oveľa bohatšia, keď hovoríme o projektoch a grantových schémach a začína sa niekde v roku 1993. Čomu sa venujete v posledných rokoch?

V poslednom období sa venujem najmä programu Horizont 2020. V rokoch 2015 až 2018 som pôsobil ako „člen programového výboru FET – Future and Emering Technologies za Slovenskú republiku, v programe Horizont 2020“. V rokoch 2015 až 2020 som pôsobil ako hodnotiteľ projektových žiadostí pre Horizont 2020 SME Invest, neskôr známy pod názvom SME Akcelerátor a pre program H2020 COSME. Do konca roka 2020 som pôsobil ako „zástupca Slovenskej republiky v misii Horizont Európa „Klimaticky neutrálne a smart cities“ a zároveň ako „člen tieňového prípravného výboru, Horizont Európa, národný expert pre programovú oblasť výskumné infraštruktúry a ESFRI“.

Ak sa pozrieme na program Horizon Europe, tak sa bežnému človeku môže zdať pomerne zložitý. Ak mám teda snahu nájsť si financovanie pre svoj projekt, ako by som mal začať?

Na prácu s výzvami programu Horizont sa používa prostredie, ktoré sa volá „Participants portal„, alebo tiež pod názvom „Funding & Tenders Portal – European Commission“. Tento portál obsahuje celý rad zaujímavých funkcionalít – od vyhľadávania grantových výziev, cez podávanie projektových návrhov, štatistiky, vyhľadávanie partnerov a mnohé ďalšie. Téme, ako efektívne pracovať s participants portálom sa môžeme venovať v niektorom z budúcich článkov a podcastov.

Čo si teda všímať ako prvé na výzve z programu Horizont? Vzhľadom na to, že program horizont je určený najmä, avšak nie len, pre podávanie projektových návrhov v oblasti vedy, výskumu a inovácií, budem sa v tomto príspevku venovať hlavne tejto oblasti. Na začiatok sa nezaoberajme samotným financovaním vzdelávacích, študijných a obdobných aktivít (ako napríklad granty MSCA – Marie Sklodowska Curie Actions). Budem sa venovať akciám typu: RIA, IA a CSA.

Základná terminológia

Na úvod si musíme trochu ujasniť terminológiu. Nechcem čitateľov nudiť. Bude to len naozaj základné, zjednodušené a „polopatistické“ vysvetlenie niektorých pojmov, ktoré sa bežne používajú. Bez ich porozumenia sa však nezaobídete. Paradoxom je, že som sa v praxi stretol s mnohými skúsenými „podávačmi“ projektových žiadostí v programe Horizont, ktorí nemali vedomosť o niektorých základných súvislostiach, ktoré Vám teraz načrtnem.

Pojem Akcia veľa napovie

Najprv si povedzme čo je to akcia. Akcia v ponímaní terminológie programu Horizont je v podstate typ grantovej zmluvy, alebo ak chcete, definovanie typu akcie alebo aktivity. A to v zmysle, čo sa má financovať, o čo vlastne vo výzve ide, respektíve na čo sa môžu finančné prostriedky použiť. V našich podmienkach je na to zaužívaný termín – aktivita. Ale pojem aktivita nie je celkom ekvivalent toho, čo sa pod týmto pojmom chápe v Horizonte. V Horizonte pod pojmom „aktivita“ sa rozumie veľmi konkrétna činnosť.

TRL – úroveň pripravenosti technológie

Druhý termín, ktorým si musíme objasniť je TRL. TRL je skratka slov „Technology Readiness Levels„. Je to v podstate 9 stupňová stupnica, popisujúca, v akom stave sa nachádza príslušný výskum, vývoj alebo inovácia z hľadiska priblíženia sa k praktickému nasadeniu napríklad do výroby.

Pre zaujímavosť uvediem, že túto stupnicu začala používať NASA a postupne ju prevzala veľká časť vedeckého sveta, a to najmä úradníci, ktorí sa zaoberajú financovaním výskumu. Mali na to jednoduchý dôvod. Jednoduchšie, zreteľnejšie a prehľadnejšie rozlíšenie stupňa, v ktorom sa daný výskum nachádza. Stupeň TRL sa samozrejme počas doby „života“ projektu mení od nižších hodnôt po vyššie hodnoty. Každý výskum začína obyčajne na úrovni 1, ale nie každá inovácia dospeje do úrovne 9.

 

Pre našu rýchlu orientáciu je potrebné o TRL vedieť iba nasledovné:

• Stupeň: 1-3 TRL je základný výskum (teória, základná idea, definovanie základných princípov..).
• Stupeň: 4-6 TRL je aplikovaný výskum (pokračovanie výskumu v laboratórnych podmienkach až po prototyp).
• Ako bod v ktorom vznikne prototyp sa uvádza presná hranica medzi TRL 6 a 7.
• Stupeň: 7-9 TRL je zavedenie inovácie do praxe v podnikoch (od nultej výroby až po sériovú výrobu).

Čo znamenajú akcie RIA, IA a CSA?

Tretí termín, ktorý si musíme objasniť je typ akcie. Pre tento príspevok sa budeme zaoberať iba troma akciami a síce: RIA, IA a CSA. Takže poďme na vysvetlenie popisu akcií.

Akcia RIA

Prvým typom je akcia typu RIA – Research and Innovation Action – výskumná a inovačná akcia. Ako je už z názvu akcie zrejmé, táto akcia je určená na financovanie takých projektov, v ktorých sa niečo skúma, zároveň aj niečo vyvíja, alebo dokonca inovuje. Ak vezme do úvahy to, čo sme sa dozvedeli o stupňoch TRL, tak nám bude zrejmé, že táto akcia (ak chcete, typ zmluvy) je určená na výskum od základného až po aplikovaný. Čiže od TRL 1 až po TRL 6 (ukončenie aplikovaného výskumu a postavenie prototypu).

Zároveň je možné ísť jeden stupeň za prototyp, teda až po TRL 7 (čo už je inovácia). Ak sa nad tým zamyslíme a opýtame sa, kto je vlastne oprávnený uchádzač, tak nám bude zrejmé, že každý, kto robí základný výskum (TRL 1-3), aplikovaný výskum (TRL 4-6) a zároveň sa má dostať až na úroveň TRL 7. To znamená, že niekde až do podnikateľskej praxe.

Ak v úvahe budeme pokračovať, tak nám bude jasné, že nájsť žiadateľa, ktorý spĺňa prierezovo TRL od 1 do 7 asi bude problém. Z uvedeného je samozrejme hneď jasné, že ten kto môže podať takúto žiadosť bude s vysokou pravdepodobnosťou konzorcium. A keďže sa v podstate jedná o tri skupiny výskumu, tak aj žiadatelia logicky by mali byť minimálne traja.

Keďže úradníci v Európskej komisii nenechávajú nič na náhodu, tak akcia typu RIA má tieto všeobecné podmienky (pravidlá). Definujú minimálny počet členov konzorcia, ktorý je stanovený na 3 členov a minimálny počet 3 zúčastnených krajín (z troch rôznych členských štátov Európskej únie). Výška grantu sa pohybuje na úrovni 100%.

Čiže, kto sú „bežní“ žiadatelia akcie typu RIA? Sú to najmä univerzity, výskumné ústavy (súkromné ako aj štátne) a podnikatelia, zaoberajúci sa výskumom (napríklad rôzne prototypové centrá, inkubátory, akcelerátory a pod).

Súhrnná informácia pre čitateľa je taká, že ak som podnikateľ a chcem niečo zlepšiť – inovovať niečo v podniku, tak výzva typu RIA nie je výzva pre mňa.

Akcia IA

Poďme na druhý typ akcie, ktorý čitateľom chcem predstaviť. Ide o akciu typu IA. Táto skratka doslovne znamená „Innovation Action„. Vzhľadom na to, že už máme nejaké vedomosti o akcii typu RIA, hneď nám udrie do očí informácia, že v názve chýba slovo „research – výskum“.

Keďže som spomínal, že úradníci v Bruseli sú dôslední, tak vieme, že nepôjde o náhodu. Uvažujeme teda správne, ak sa domnievame, že základný výskum tam nebude. Tento typ výzvy sa nevzťahuje na úroveň výskumnej úlohy v rámci úrovne TRL 1 až 3. Pred chvíľou sme si povedali, že výskum môže byť aj aplikovaný, teda úroveň TRL 4 až 6. Uvažujeme správne. Ani úroveň TRL 4 až 5 nebude predmetom financovania podľa výzvy.

Čo s TRL 6? Keďže jedným zo základných cieľov programu Horizont je aj prepájanie výsledkov vedy a výskumu s podnikateľskou praxou, tak v tomto type akcie je to zabezpečené tak, že tento typ výzvy nie je určený výhradne pre podnikateľov.

Typ akcie IA je vhodný aj pre výskumné ústavy, ktoré môžu pomôcť zaviesť výsledky vedy a výskumu do podnikateľskej praxe. Pomôžu teda podnikateľom previesť ich až pred prototypové štádium, do prototypového štádia a potom inováciami dosiahnuť minimálnu požadovanú úroveň TRL – podľa výzvy. Čiže výzvy typu IA majú predpísaný rozsah TRL na hodnotu 6+. To znamená od štádia výskumu do štádia pred prototypom až po sériovú výrobu.

Keď si tieto informácie v tejto chvíli čítate, môžu vám pripadať pomerne zložité. Ale nie je tomu tak. Je tu aplikovaný jednoduchý princíp – prepojenie vedy a výskumu s podnikateľmi.

Vzhľadom na to, že výzva typu RIA má podmienky aké má, tak aj pre výzvu typu IA sa stanovili podobné zásadné podmienky účasti. Projekt musí podávať konzorcium minimálne 3 partnerov z 3 rôznych krajín Európskej únie.

Vzhľadom na to, že minimálne jeden člen konzorcia musí byť podnikateľský subjekt, musia sa na takého člena konzorcia vzťahovať pravidlá poskytovania štátnej pomoci. Táto podmienka je zabezpečená tak, ak je člen konzorcia podnikateľský subjekt, pre takého člena konzorcia je stanovená maximálna percentuálna výška grantu 70%. V prípade ak členmi konzorcia sú verejné inštitúcie (napríklad SAV alebo verejné vysoké školy), tak pre nich je výška grantu 100%.

Akcia CSA

Posledným, tretím typom akcie pre náš rozhovor je typ akcie CSA – „Coordination and Support Action„. Tento typ akcie, nie je priamym financovaním výskumu, vývoja alebo inovácie ako takej. V tomto type akcie nemusíte dospieť k žiadnemu vedeckému objavu a ani významnému pokroku v inováciách.

Ako sám názov akcie napovedá, tento typ akcie je určený pre financovanie najmä popularizačných akcií v tom najširšom zmysle slova. Tu sa jedná skôr o financovanie takých aktivít, ktoré podporia už jestvujúce inovácie, respektíve technické riešenia a to najrôznejšími formami.

Môže ísť napríklad o zdokonaľovanie riešení, hľadanie nových, iných aplikácií a podobne. Keďže v CSA nejde priamo o výskum v tom zmysle slova, že sa nemusí financovaním dospieť k zmene začiatočnej úrovne TRL na konečnú TRL úroveň. Primárne toto nie je cieľ akcie CSA a teda TRL sa ani nesleduje.

Žiadateľmi môžu byť v podstate akékoľvek subjekty, avšak za podobnej podmienky, ako je u RIA a IA. A síce, že projektovú žiadosť  môžu podávať výhradne konzorciá v zložení minimálne 3 členovia konzorcia z 3 rôznych krajín Európskej únie.

Takže ak to zhrnieme, na výzve Horizon Europe si máme všímať….

Ako prvé si musíte všimnúť položku „Program„. Položka „Programme“ indikuje, o akú výzvu ide, z ktorého je programu, Pretože participants portal umožňuje podávanie žiadostí pre 30 rôznych programov. Takže musíte si všimnúť a hľadať výzvy z programu HORIZON.

Ako druhé je potrebné si všimnúť identifikačné číslo výzvy. Ak Vás výzva zaujme, toto číslo si vždy poznačte. V budúcej komunikácii, takmer všetci používajú najmä toto označenie namiesto „názvu výzvy“.

Ako tretie si všimnite, aký je takzvaný „Deadline model„. Program Horizont umožňuje dva spôsoby deadline a síce:

• single stage (znamená jedno-kolovú výzvu, čiže má iba jeden deadline),
• two stage (znamená dvoj-kolovú výzvu, čiže vždy sú tam dva deadline). Dvojkolová žiadosť znamená, že v prvom kole sa podáva len akási skrátená verzia projektového zámeru. Obyčajne na maximálne 10 strán (page limit). Potom nasleduje „predvýber“ do druhého kola. Táto informácia je dôležitá najmä z pohľadu prípravy projektovej žiadosti. V prípade „two stage“ máte na prípravu projektového návrhu relatívne viac času.

---

Celý rozhovor vrátane bonusových informácií si môžete vypočuť v podcaste Podcast 09 | Kde hľadať výzvy Horizon Europe?

---

---