Masívny výskumný program Európskej únie Horizon 2020 za roky 2014 – 2020 sa oficiálne končí. Za posledných 7 rokov viac ako 150 000 účastníkov vrátane výskumných ústavov, spoločností a jednotlivých vedcov získalo kolektívne financovanie výskumu vo výške takmer 60 miliárd eur. Projekty ukončené do decembra 2020 vyprodukovali takmer 100 000 recenzovaných publikácií a približne 2 500 patentových prihlášok a ochranných značiek. Veľký podiel týchto peňazí však všeobecne prúdi do vyspelých krajín, kde Slovensko stále chýba. Problémom môže byť aj to, že Slováci nie sú „naučení“ spolupracovať.
Regionálne rozdiely v prideľovaní financií
V rozdelení peňazí na výskum boli výrazné regionálne rozdiely. Medzi nimi dostali tri najväčšie ekonomiky EÚ takmer 40% finančných prostriedkov: výskumní pracovníci v Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve dostali spolu viac ako 22 miliárd EUR. Využili to aj niektoré relatívne malé krajiny. Švédsko, Dánsko a Fínsko – ktoré spolu tvoria niečo viac ako 4% z celkového počtu obyvateľov EÚ – spoločne zabezpečili financovanie vo výške viac ako 4,8 miliárd EUR, čo je zhruba 8% z celkového počtu.
V praxi to značí výrazne kvalitnejšie projektové zámery z vyspelých krajín, ktoré boli predložené a v dôsledku prevahy ich kvality sa financie prideľovali uvedeným spôsobom.
Rozdelenie peňazí medzi jednotlivé krajiny
- Oranžové obdĺžniky na grafe vyjadrujú rozdelenie peňazí v miliardách medzi jednotlivé krajiny EÚ, ktorých je 28.
- Modré obdĺžniky na grafe vyjadrujú rozdelenie peňazí v miliardách medzi top tri príslušné krajiny.
Vedci a výskumné inštitúcie v Poľsku, na Slovensku, v Bulharsku a Rumunsku patrili k najmenej úspešným účastníkom programu Horizon 2020, pričom spolu dosiahli iba niečo vyše 1 miliardy EUR.
„Hlavným dôvodom je to, že úroveň financovania národného výskumu vo východoeurópskych krajinách je pomerne nízka,“ hovorí Janusz Bujnicki, bioinformatik z Medzinárodného ústavu molekulárnej a bunkovej biológie vo Varšave a bývalý člen skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni v Európskej komisii. Vedci v regióne sú tiež menej integrovaní do neformálnych sietí výskumných konzorcií, ktoré úspešne súťažia o granty EÚ, tvrdí.
Problémom môže byť, že Slováci spolupracujú málo
Uvedené tvrdenie podčiarkuje fakt, že Slovenské subjekty sa do špičkových grantových schém zapájajú a zároveň spolupracujú stále v nižšej miere, než je potrebné na dosiahnutie priemerných a nadpriemerných výsledkov hodnotení krajiny v inovačných indexoch.
Keďže v začiatkoch je vypracovanie projektových zámerov z pozície žiadateľa pre Slovákov stále pomerne náročné, jedným z kľúčových aspekov úspechu je aj schopnosť dostať sa do kvalitného projektového konzorcia. V takom prípade nie je nutné vynaložiť toľko úsilia, času a energie. Partner sa pripojí ku konzorciu, ktoré z jeho pohľadu rieši tematicky zmysluplný cieľ. Má oveľa menej zopovedností, než by musel mať z pozície žiadateľa alebo leadra. Toto je na začiatok vhodný postup pre každého, kto bol v minulosti v podávaní projektov typu Horizon neúspešný alebo s touto schémou chce ešte len začať.
Ak sa chcete dozvedieť viac o projektových konzorciách, prečítajte si 6 tipov ako sa dostať do úspešného projektového konzorcia.
V povedomí Slovákov je stále zakorenený nie veľmi šťastný strategický manéver – nespolupracovať ale konkurovať. Práve spolupráca je však kľúč k úspechu tak rozsiahlych grantových schém ako je Horizon. Aj tu sa osvedčuje staré dobré príslovie „nesnažiť sa vymyslieť koleso“ ale v spolupráci inými subjektami vytvoriť partnerstvo a vytvoriť tak synergický efekt k vlastnému výskumu.
Vedúce národy
Spojené kráľovstvo získalo 12,1% (viac ako 7 miliárd EUR) z financovania programu Horizon 2020; na porovnanie, priemerný príspevok krajiny do celkového rozpočtu EÚ je približne 11,4% z celkového počtu.
Nemecko si odnieslo najväčšie percento finančných prostriedkov z programu Horizon 2020 (14,9%), prispieva však vyšším percentom do celkového rozpočtu EÚ (20,9%). Podiel Francúzska na financovaní (11,1%) bol takisto nižší ako priemerný percentuálny podiel príspevku do rozpočtu EÚ.
Percentuálne vyjadrenie sumy zo zbierky Horizon 2020 bolo pre niektoré krajiny nižšie ako percentuálny príspevok z celkového rozpočtu EÚ.
- Oranžové obdĺžniky na grafe vyjadrujú podiel peňazí zo zbierky Horizon 2020 v percentách medzi jednotlivé krajiny.
- Modré obdĺžniky na grafe vyjadrujú príspevok peňazí z EÚ v percentách medzi jednotlivé krajiny.
Spojené kráľovstvo tiež získalo najvyšší počet grantov od Európskej rady pre výskum (ERC), ktorá je hlavným orgánom na financovanie vedy v rámci programu Horizon 2020. Z takmer 7 000 hlavných riešiteľov z 33 krajín, ktorí získali prestížny grant ERC, je to zhruba pätina ( 1 283) boli v inštitúcii UK. Nemecko získalo 1 955 grantov a Francúzsko získalo 774 grantov ERC.
Británia už len ako asociovaná krajina
Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo EÚ v januári, bude sa však naďalej zúčastňovať na programe Horizon 2020, kým nebudú dokončené všetky projekty. Politici Spojeného kráľovstva opakovane vyjadrili svoj úmysel pripojiť sa k Horizon Europe ako „asociovaná krajina“, čo by umožnilo výskumným pracovníkom so sídlom vo Veľkej Británii účasť rovnakým spôsobom ako v EÚ. V súčasnosti existuje 16 krajín mimo EÚ, ktoré platia povinný príspevok do výskumného programného bloku výmenou za prístup ku grantom.
Niektoré existujúce pridružené krajiny, ako napríklad Švajčiarsko, Nórsko a Izrael, boli v programe Horizon 2020 veľmi úspešné. Vo Švajčiarsku obmedzenie imigrácie po referende v roku 2014 dočasne vylúčilo túto krajinu z uchádzania sa o peniaze EÚ na výskum. Ale napriek tomu krajina získala väčší počet grantov ERC (465) ako niektoré oveľa väčšie krajiny EÚ, ako napríklad Taliansko (395) a Španielsko (431). Predné švajčiarske univerzity, federálne technologické inštitúty v Zürichu a Lausanne, patria medzi najúspešnejšie výskumné organizácie zúčastňujúce sa na programe Horizon 2020.
Top 10 najúspešnejších výskumných subjektov
| Názov | Krajina | Získané prostriedky z programu Net Horizon 2020 (v miliónoch) |
|---|---|---|
| French National Centre for Scientific Research | francúzsko | 1,023€ |
| French Alternative Energies and Atomic Energy Commission | francúzsko | 637€ |
| Fraunhofer Society | Nemecko | 595€ |
| Max Planck Society | Nemecko | 590€ |
| University of Oxford | Spojené kráľovstvo | 460€ |
| University of Cambridge | Spojené kráľovstvo | 415€ |
| University College London | Spojené kráľovstvo | 372€ |
| Swiss Federal Institute of Technology Zurich | Švajčiarsko | 354€ |
| Swiss Federal Institute of Technology Lausanne | Švajčiarsko | 333€ |
| University of Copenhagen | Dánsko | 321€ |
