Väčšina podnikateľov ani netuší o možnostiach medzinárodných grantov. Výrazy ako H2020 alebo EIT im nič nehovoria. Prečo majú suroviny taký vplyv na konkurenčné prostredie a inovácie? A ako to všetko súvisí?

Pri svojej práci na univerzite sa stretávam s množstvom podnikateľov, ktorí si nás niekde nájdu, alebo sa o nás od niekoho dopočujú, prípadne nás už poznajú z nejakého podujatia alebo sme v minulosti nejakým spôsobom spolupracovali. Prichádzajú za nami a pýtajú sa: „máme inovatívny produkt, inovatívnu službu, inovatívnu technológiu, len potrebujeme financovanie“. Poznáte to. „Prakticky nemáme konkurenciu, niečo také tu ešte nikdy nebolo“. Viete nám s tým nejako pomôcť?“

Ja na to medzi rečou, či poznajú Horizon 2020 alebo Európsky inovačný a technologický inštitút. Celkom ma prekvapí, že odpoveď je väčšinou negatívna. Ľudia poznajú Eurofondy, tie sú dostatočne médiami propagované ale aj pomerne negatívne vnímané. O zahraničných grantoch mnohí nemajú ani poňatia… neskôr sa k tomu vrátim.

Prečo inovácia?

Samozrejme, veľké firmy proste inovujú a nehľadajú granty. Väčšinou majú na to prostriedky ale ak sa im nejaký grant podarí, je to výhoda, také prilepšenie. Iné je to pri malých a stredných podnikateľoch, špeciálne pri začínajúcich podnikateľoch (alebo ak chcete startupistoch). Určite to poznáte. Začiatky sú ťažké a bez finančnej pomoci to často nejde.

Existuje mnoho výkladov inovácie. Čo človek, čo biznismen, to iná interpretácia. V každom prípade – Európska komisia považuje inováciu za nevyhnutnú pre konkurencieschopnosť Európy v globálnom hospodárstve.

Ako zdôrazňuje priemyselná politika Európskej únie, priemysel je pre konkurencieschopnosť EÚ kľúčový a inovácia je v tomto ohľade kľúčovým faktorom.

Štúdie ukazujú, že tie spoločnosti, ktoré uprednostňujú inováciu, sú tie, ktoré zaznamenávajú najväčší nárast obratu (Innobarometer, 2014).

Malé a stredné podniky sú významne podporované

Malé a stredné podniky (MSP) sú osobitným cieľom inovačnej politiky EÚ. Ak náhodou vlastníte malú alebo strednú firmu, určite mi potvrdíte, že čím je spoločnosť menšia, tým viac čelí obmedzeniam v inovácii alebo sa im ťažšie komercionalizuje svoje inovácie. Je to pochopiteľné, spomínal som to v úvode. V začiatkoch sa podnik snaží prežiť a sústrediť sa prioritne na to, čo mu vyrába peniaze.

Či už ste malý, stredný, veľký podnik alebo aj univerzita, výskumné centrum či neziskovka, ak chcete rásť, musíte hľadať nové príležitosti, ktoré pochádzajú z poskytovania nových produktov a služieb.

Tieto musia byť kombinované s kreativitou a talentom alebo inováciou v najširšom slova zmysle. Nechápte ma zle, ale talent je podľa mňa niečo, čo môže nadobudnúť každý. Takže empíria a dôslednosť sú možno vhodná náhrada za slovo talent.

Ako je na tom Slovensko?

Na úvod sa pozrime, ako je na tom Slovensko, čo sa týka zavádzania inovácií. Čo si myslíte? Sme na tom veľmi zle? Alebo sme na tom dokonca dobre?

Európska komisia sleduje ukazovatele inovácií a pravidelne vydáva správu o inovačnom indexe krajín EÚ. Táto správa zohľadňuje rôzne indikátory z rôznych sektorov a nazýva sa Scoreboard.

Toto je scoreboard pre tých, ktorí sa radšej pozerajú na obrázky ako na tabuľky. Nuž, už z farieb môžete tušiť, že Slovensko asi inováciami nebude prekvitať.

Pravda je taká, že sme na 22. mieste z 28. štátov. Čo je dosť slabé. Na druhej strane, aby sme videli pohár poloplný a nie poloprázdny, v rámci V4 sme druhí najlepší, hneď po Česku. Najslabší inovátori sú v Bulharsku a Rumunsku.

Nechcem to tu veľmi komplikovať s rôznymi grafmi, ale pridám ešte jeden pohľad. Celkové stanovisko na účet Slovenska je také, že sme ako krajina iba mierny inovátor. Ak sa pozriete na históriu vývoja, tak uvidíte, že sa prakticky stále hýbeme v podobnom rozsahu inovačného potenciálu od roku 2011 až do súčasnosti.

Mimochodom, naproti Scoreboard, ktorá sleduje EÚ ako celok, existuje ešte Regionálna inovačná schéma. Označuje sa takou skratkou RIS. Ide vlastne o scoreboard, ktorá sleduje inovačný index na regionálnej úrovni. Takéto krajiny sú v grantových schémach veľmi podporované, keďže RIS krajiny sú všetko slabí a priemerní inovátori.

Čo si myslíte, patrí také Španielsko, Portugalsko alebo Taliansko medzi inovatívnejšie alebo menej inovatívne krajiny? Teda patria alebo nepatria medzi RIS krajiny? Aj tieto krajiny sú zaradené do schémy RIS. V skratke to zhrniem, pre RIS krajiny je vyčlenený extra balík na financovanie inovácií.

Aké odvetvie ovplyvňuje všetky ostatné?

Existuje jedno odvetvie, ktoré ovplyvňuje všetky ostatné, alebo respektíve, všetky ostatné, od od tohto odvetvia závislé. Viete si tipnúť, o ktorom priemysle hovorím?

Pozrite sa na to takto. Bez akého esenciálneho prvku, by sme nemohli vyrábať smartfóny, počítače bez ktorých nevieme pracovať, automobily, elektromobily, lieky, kozmetiku, dlažbu po ktorej chodíme, budovy v ktorých pracujeme a žijeme?

Ťažobný priemysel. Nerastné suroviny. Zdá sa to taká blbosť. Veľa ľudí dokonca netuší, čo si ma pod tým predstaviť. Ale vedzte, že bez nerastných surovín, by sme zrejme žili na stromoch. Človek spotrebuje počas svojho života 1,37 milióna kilogramov nerastov, kovov a palív (Minerals Education Coalition, 2018).

Či už je to chemický, automobilový, stavebný priemysel, dokonca aj IT, letecký priemysel, čokoľvek na čo si spomeniete, všetko je závisle na prístupe k nerastným surovinám.

Suroviny vyťažené zo zeme sú pre európske a svetové hospodárstvo rozhodujúce. Používame širšiu škálu surovín ako kedykoľvek predtým, pretože sa používajú na výrobu mnohých výrobkov, ktoré používame v našom každodennom živote. Suroviny sú potrebné pre mnoho moderných technológií, napríklad smartfóny a počítače. Výroba jedného čipu si vyžaduje 44 rôznych prvkov.

Žiadne suroviny, žiadne zelené technológie

Nízko uhlíková ekonomika a obnoviteľné energie, ako sú solárne panely, veterné turbíny a elektrické autá, tiež závisia od prístupu k surovinám. Aj moderné priemyselné poľnohospodárstvo, ktoré vyrába potraviny pre naše mestá, závisí od surovín pre poľnohospodárske stroje a hnojivá. Suroviny však nie sú dôležité iba pre výrobu tovaru, ale zabezpečujú aj pracovné miesta a konkurencieschopnosť pre Európsku ekonomiku.

Toto sú len príklady, na podčiarknutie toho, čo sa snažím povedať. Na výrobu elektromobilu je potrebných okolo 1600 kg surovín.

Batéria automobilov je kapitola sama o sebe. Táto grafika bola vytvorená na zvýraznenie potreby mede, ale chcel som Vám ukázať aj iné prvky, ktoré taká batéria obsiahne. Kobalt a lítium sú kritické prvky každej batérie.

Cena kobaltu sa za 18 mesiacov viac ako strojnásobila, tona tohto kovu stojí asi 80-tisíc dolárov. Čo sa týka lítia, zásoby sú obmedzené a vzhľadom na extrémne stúpajúci dopyt je možné v dlhodobejšom horizonte očakávať jeho vyčerpanie. Je potrebné vymyslieť už teraz, čo bude s elektromobilovým priemyslom potom?

Prečo Apple rokuje priamo s ťažiarmi o dlhodobých dodávkach kobaltu? Chce si zaistiť dostatok kľúčového komponentu pre batérie, ktorého zrejme bude kvôli očakávanému boomu elektromobilov nedostatok, resp bude vyššia cena. Doteraz firma nákupy kobaltu nechávala na výrobcoch batérií.

Týmto chcem len ilustrovať potrebu nerastných surovín a zvýšiť povedomie o ich potrebe v našom každodennom živote, živote firiem a potrebe pre ekonomiku. To všetko úzko súvisí aj s inováciami.

A keďže zastupujem HUB a fakultu BERG, ktorá sa na suroviny orientuje, tak Vám chcem podať návod na to, ako cez nerastné suroviny zvýšiť inovačný potenciál Slovenska.

Ako teda zvýšiť inovačný potenciál?

Akým spôsobom zvýšiť inovačný index krajiny? Opýtam sa takú vec. Viete čo je to horizon 2020? Alebo čo je EIT?

Začnime od začiatku. Máme Európsku komisiu ktorá zastupuje Európsku úniu. Tá poskytuje vlastné granty, definoval by som to 1. ligou toho, čo v Európe môžete spomedzi grantov získať. Ide o program Horizon 2020, skratka H2020, a je tam naozaj široké spektrum podpory výskumu a inovácií, od rybolovu, agro, zdravie po informačno-komunikačné technológie cez nerastné suroviny a ešte viac.

Zároveň, Európska komisia zriadila aj Európsky inovačný a technologický inštitút. Skratka EIT. Ak by ste sa s tým niekedy stretli, tak si zapamätajte, že ide o znalostno-inovačnú komunitu, alebo iba proste inovačnú komunitu, knowledge innovation community, skratka KIC.

Ak sa vám zdá, že je tu už priveľa skratiek, tak ste si všimli dobre. Je to šialené, ale ľudia z tejto brandže používajú skratky pomaly v každej vete, chce to čas, ale dá sa do toho dostať 🙂

Jednoducho, EIT má pod sebou viacero inovačných komunít, ktoré sú tématicky rozdelené. Nájdete tam RawMaterials, Food, Digital, Climate a tak ďalej.

Všetky tieto programy pravidelne zverejňujú výzvy na financovanie projektov, či už ide o vzdelávacie projekty, výskumné, inovačné, podpora zavedenia produktu na trh, podpora startupov, inovatívnych myšlienok. Je toho enormné množstvo. Veľa takých vecí nájdete aj na webe grantup.sk.

Dôležité ale je, že nech ste akéhokoľvek zamerania, na jednej z webstránok týchto programov určite nájdete niečo vhodné pre seba.

Horizon sa mení

K tomuto ešte jedna vec. Horizon 2020 je program, platný pre obdobie do roku 2021. Po tomto období nastupuje nový program ktorého názov si ľahko zapamätáte podľa nasledujúcej pomôcky.

Volá sa Horizon Europe a s týmto pojmom sa budete stretávať čím ďalej tým častejšie, ako s pojmom H2020. Horizon Europe bude platný pre programovacie obdobie 2021 až 2027, pričom v hre je okolo 100 miliárd EUR.

Asi taký základný rozdiel medzi H2020 a EIT je ten, že horizon je zameraný skôr na výskum a vysoko rozpočtové projekty, rádovo v niekoľkých miliónoch EUR, zatiaľ čo EIT je zameraný už na aplikáciu v biznise, kde väčšina projektov má rozpočet do 1, max. 2 miliónov EUR.

EIT a Hub centrum Košice

Ja chcem ale hovoriť o EIT RawMaterials. EIT funguje na báze členstva. Na to, aby ste mohli čerpať, musíte byť členom a platiť členské. Dobré na tom je to, že členom sa viete stať až vo chvíli, keď už budete vedieť, že je to pre vás výhodné. Teda viete sa pridať do projektového konzorcia bez toho, aby ste boli člen, a ak ten váš projekt schvália, až potom zmeníte status.

EIT sa drží zásady, že cestou k zvýšeniu inovácií a konkurencieschopnosti je spolupráca troch strán vedomostného trojuholníka, knowledge triangle – skratku vám už radšej ani nehovorím. Ako vidíte, trojuholník v tomto prípade tvorí viac ako 200 partnerov z celej Európy. Títo zastupujú oblasť výskumu, priemyslu a univerzít.

Úspešný príbeh Fakulty BERG

Dôvodom, prečo hovoríme o nerastných surovinách je sčasti existencia EIT RawMaterials regionálneho centra Košice. Má za úlohu prostredníctvom aktivít typu networking, vzdelávanie a podpora podnikania, zvyšovať povedomie o surovinách a inovačný potenciál nielen Slovenska, ale aj Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Je jedným z piatich RIS hubov v Európe a každý má na starosti to svoje územie, ktoré sa nazýva región.

Pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach, a je súčasťou Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií.

Na fakulte ešte v roku 2015 toho o zahraničných projektoch veľa nevedeli. V tomto roku vstúpili do EIT, začali navštevovať kľúčové podujatia kde sa snažili preniknúť do projektových konzorcií.

Išlo to veľmi pomaly ale momentálne sa v priebehu 5 rokov tak dobre etablovali, že v roku 2018 sa u nás rozhodli založiť svoj HUB a fakulta má momentálne prebiehajúcich asi 19 zahraničných projektov.

Príležitosti v nerastných surovinách

Na záver dodám, že EIT RawMaterials nie je len o baniach. Podporuje celý hodnotový reťazec nerastných surovín už od fázy návrhu až po recykláciu a znovupoužitie, teda široké spektrum z Vás sa do projektov EIT RawMaterials môže zapojiť, len treba hľadať cestu a zapojiť fantáziu.

EIT RawMaterials zverejňuje svoje hlavné výzvy na tzv. KAVA projekty vždy na jeseň s termínom na podanie vo februári budúceho roka.

Ďalšou možnosťou je vyskúšať projekty Horizontu 2020. Osobitná výzva SC5 sa týka surovinových tém. Všetky otvorené a prichádzajúce výzvy nájdete tu v rámci výzvy Societal Challenge 5.

---