Belgické mesto Leuven bolo vyhlásené za európske hlavné mesto inovácií za rok 2020. Tento titul dostalo za využitie inovácií na zlepšenie života obyvateľov. Peňažná cena vo výške 1 milión EUR, ktorá každý rok oceňuje inovatívne riešenia miest v oblasti sociálnych výziev, ktoré zapájajú a posilňujú postavenie jej obyvateľov, bola udelená mestu Leuven na slávnostnom ceremoniáli s komisárkou EÚ Mariya Gabriel, počas Dní výskumu a inovácií EÚ v Bruseli 24. septembra.
Leader, ktorý určuje smer
Mohamed Ridouani, starosta mesta Leuven na slávnostnom odovzdávaní digitálnych cien hovoril na diaľku. Uviedol, že je rád, že cenu získali, a že mesto považuje za model, ktorý ukazuje „cestu vpred pre celú Európu“: „Snažíme sa mať spravodlivé komunity. Snažíme sa o spravodlivý prechod (smerom ku klimatickej neutralite),“ uviedol.
Päť najinovatívnejších miest
Porota zložená z nezávislých odborníkov vymenovala päť ďalších finalistov, z ktorých každý získal peňažnú odmenu vo výške 100 000 EUR. Stali sa nimi mestá Cluj-Napoca v Rumunsku, Espoo vo Fínsku, Helsingborg vo Švédsku, Valencia v Španielsku a Viedeň, hlavné mesto Rakúska.
Leuven, Belgicko
Mesto Leuven v Belgicku sa môže pochváliť jednou z najlepšie hodnotených univerzít na svete.
Známy výskumný a technologický uzol, mesto spájajúce obyvateľov, predstaviteľov mesta, výskumníkov a podnikateľov s cieľom inovovať a uviesť do praxe riešenia dnešných výziev.
Medzi tieto výzvy patrí prechod na obehové hospodárstvo, zmena klímy a zabezpečenie vysokej úrovne vzdelávania a zdravotníctva. Po korona kríze sa mesto Leuven snaží byť nestranné, udržateľné a vlastnené spoločne.
Siete ako „Leuven 2030“ a špičková zdravotnícka sieť „Leuven MindGate“ realizujú rôzne projekty na ekonomickej, sociálnej a environmentálnej úrovni v prospech obyvateľov. Napríklad v roku 2019 vytvorila sieť „Leuven 2030“ plán s 13 programami smerom ku klimaticky neutrálnej budúcnosti.
Cluj-Napoca, Rumunsko
Mesto Kluž (Cluj-Napoca) sa v priebehu rokov vyznamenalo a stalo jedným z najdôležitejších inovačných uzlov v Rumunsku.
Začiatkom minulého roka sa v meste uskutočnil v spolupráci s Európskou komisiou Startup Europe Summit.
Kluž spustilo online platformu Com’On Cluj-Napoca, ktorá má povzbudiť mladých ľudí k navrhovaniu skupinových iniciatív na zlepšenie komunitného života v meste. Medzi ne patrí vytvorenie oblastí na čítanie na verejných priestranstvách a vzdelávacia platforma pre deti zameraná na filozofiu. O iniciatívach následne hlasujú obyvatelia a 45 najpopulárnejších je financovaných z radnice a miestnej rady.
Jeden projekt navrhnutý prostredníctvom platformy študentmi strednej školy Onisifor Ghibu viedol k inštalácii hmatovej panorámy historického centra, čo umožňuje nevidiacim, alebo slabozrakým ľuďom spoznávať mesto.
Espoo, Fínsko
Druhé najväčšie mesto Fínska hostí najväčší inovačný a technologický ekosystém v severnej Európe, kde pilotuje riešenia a technológie znižujúce emisie CO2. Tieto inovácie sa zameriavajú na to, aby sa mesto Espoo stalo udržateľnejším a odolnejším proti účinkom zmeny podnebia, so zameraním sa na čistú energiu pre dopravu a vykurovanie domov. Cieľom Espoo je dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2025 a do roku 2030 sa stať uhlíkovo neutrálnym.
Jeho experimenty s mobilitou ako službou, ktorá integruje rôzne druhy dopravy na efektívne cestovanie na požiadanie, priniesli obyvateľom spoločné testovanie a spätnú väzbu. Espoo v spolupráci s miestnou radou a fínskymi spoločnosťami Sensible4 a Nokia tiež pilotuje svoj prvý samoriadiaci autobus do každého počasia v nádeji, že tam v budúcnosti spustia samoriadiace autobusy.
Viedeň, Rakúsko
Viedeň, hlavné mesto Rakúska, stavia mladých ľudí do centra svojej rozvojovej stratégie na zlepšenie života svojich najmladších obyvateľov. V roku 2019 mesto zahájilo participačný projekt Werkstadt junges Wien, do ktorého sa zapojilo viac ako 22 000 obyvateľov vo veku od 4 do 19 rokov.
Účastníci 1 309 workshopov, ktoré sa konali s pracovníkmi s mládežou, pedagógmi a učiteľmi, mali slobodu rozhodovania o prioritách a dali malým deťom hlas v miestnych politikách a činnostiach. Následne inštitút pre spoločenské vedy, identifikoval 9 kľúčových tém pre mladých ľudí, ako je voľný čas, vrátane viacerých ihrísk a lepšie príležitosti v oblastiach, ako je bývanie.
Z tejto práce bola v júni prijatá mestskou radou vo Viedni prvá Stratégia pre deti a mládež, s jedným cieľom a 193 konkrétnymi opatreniami. S jednou pätinou obyvateľov mesta do 19 rokov je stratégia navrhnutá tak, aby bola prospešná pre mladých ľudí, ich rodiny a komunity.
Valencia, Španielsko
València, tretie najväčšie mesto Španielska, si stanovilo misiu s jediným cieľom: zlepšiť život obyvateľov mesta. Prostredníctvom svojej stratégie Missions València 2030 sa mesto snaží byť udržateľné, podnikateľské, zdravé a zlepšiť kolektívne blaho v nasledujúcom desaťročí. Tieto zmeny by mohli pomôcť eliminovať energetickú chudobu, bojovať proti osamelosti a znížiť 90% plastov a mikroplastov prítomných v mori, riekach a prírodných rezerváciách obklopujúcich mesto.
Mesto inšpirované spoluprácou, ktorá viedla k misii vylodiť sa na Mesiaci v 60. rokoch a nadchádzajúcimi misiami EÚ na roky 2021 až 2027 dúfa, že València zapojí aktérov z rôznych odvetví. Na konci roka vyberú politici 3 misie a v prvej polovici roku 2021 ďalšie 3 misie.
Starostka Valèncie Joan Ribó uviedla, že misie València 2030 bude mať zásadný význam aj pre zotavenie po koronavírusovej kríze a bude uprednostňovať investície do zdravia, životného prostredia, vzdelávania a zamestnanosti.
Helsingborg, Švédsko
Helsingborg, jedno z najstarších miest vo Švédsku. Investovanie do inovácií považuje za spôsob, ako čeliť svojim nedávnym výzvam, ako je rastúce starnutie a populácia mladých ľudí v porovnaní s počtom ľudí v produktívnom veku, ktorí platia dane.
V roku 2019 mesto zahájilo svoju iniciatívu H22 s investíciou takmer 25 miliónov EUR na obdobie 2 rokov do roku 2022. Cieľom tejto investície je pomôcť transformovať Helsingborg na inteligentné mesto, ktoré dáva svojim obyvateľom a planéte na prvé miesto zlepšenie kvality života.
Mesto vytvára riešenia dobrých životných podmienok, ktoré sú riadené potrebami ľudí v spolupráci s obyvateľmi, akademickou obcou a združeniami.
Projekty Helsingborgu zahŕňajú jedinečný životný plán na zníženie osamelosti medzi staršími ľuďmi a podporu medzigeneračnej integrácie so spoločnými miestnosťami v zdieľanom bytovom komplexe a okrem iného aj výrobu biouhlia z uskladneného záhradného odpadu.
Zdroj: https://horizon-magazine.eu/
Pozrite si tiež:
Projektová manažérka Projektového pracoviska, Fakulty BERG, TUKE | Odborná asistentka na Ústave zemských zdrojov, Fakulty BERG, TUKE